Presné údaje o vzniku školy v obci Horná Poruba sa nezachovali, ani neexistuje žiadna školská kronika z obdobia Rakúsko - Uhorska, preto údaje, ktoré sú zaznamenané v zachovanej kronike sú od r. 1927 zozbierané len na základe ústneho podania ľudí, ktorí si všímali školské otázky a zapamätali si podrobné údaje a mená učiteľov, ktorí pracovali na kultúrnom poli obce.

Prvé údaje sú zaznamenané z obdobia okolo roku 1883, kedy škola ešte neexistovala, ale vtedajší farár Michal Rešetka vyučoval deti v miestnosti v rodinnom dome. Neskôr sa začalo vyučovať v triede, ktorú prerobili z ovčiarne. Na tom pozemku bola postavená aj škola. Do 1. svetovej vojny deti vyučovali poväčšine miestni farári a neskôr aj učitelia, ktorí sa často menili, pretože nepochádzali z obce. Až po roku 1927 začal v miestnej škole vyučovať rodák z obce Vojtech Púček, ktorý študoval v Modre v Masarykovom 1. československom Štátnom učiteľskom ústave a zaslúžil sa najviac o rozvoj školstva, ale aj kultúry v obci. Neskôr pribudla kvalifikovaná učiteľka Elena Beňová a stala sa manželkou Vojtecha Púčeka. Obaja učitelia celý svoj život pôsobili v obci.

Kritickým obdobím aj pre školu sa stal rok 1939, kedy sa začala II. svetová vojna a školská dochádzka bola ohrozená ako aj bezpečnosť, pretože počas vojny delová guľa zasiahla roh školskej budovy a poškodila ju. Počas vojny boli na školskom dvore aj vojenské kuchyne, ktoré varili pre vojsko a zničili aj školský nábytok. Do 1. mája 1945 bola škola Rímsko – katolícka obecná, potom pretvorená na Štátnu ľudovú školu s tromi postupnými triedami. V rokoch 1946/47 bola škola opravená a dodaný nový nábytok. V rokoch 1952/53 bola zariadená štvortriedka a v rokoch 1955/56 pre stály nárast žiakov päťtriedka. Vyššie ročníky navštevovali žiaci v Ilave, čo zostalo zachované dodnes.

Škola, v ktorej sa vyučovalo mnohé roky, nevyhovovala z viacerých stránok, ale hlavne hygienickej, preto sa začalo v obci s výstavbou novej školy, ktorá bola dokončená v januári 1971. Škola je postavená v prostredí s pekným výhľadom na vrch Vápeč a do dnešných dní je v zachovanom stave, na čom majú zásluhu najmä žiaci, ktorí ju neničia a starajú sa spolu s učiteľmi a školníkmi o jej údržbu a čistotu jej okolia.

Od 1.8.2003 sa zlúčila základná škola s materskou školou a stala sa právnym subjektom pod vedením riaditeľky Mgr. Jany Staňovej s počtom zamestnancov 10.